• Archív

Archív

        • Zo žiackej tvorby


        •  

          Prezentácie žiakov z anglického jazyka

          Dominik 

          Ivo

          Janka

          Juro 

          Paťo a Jano

          Stanka a Vlaďka
            

           Z literárnej tvorby našich žiakov





          Na svete je mnoho jazykov. Každý národ má svoj a má ho rád. Mne sa páči angličtina aj nemčina, ale najradšej mám slovenčinu, lebo je to môj materinský jazyk. Narodil som sa na Slovensku, aj celá moja rodina sú Slováci. Od malička ma učili slovensky, preto mi je táto reč najbližšia.

          Pre mňa je Slovensko najkrajšia krajina na svete. Krásne sú aj pláže s palmami, aj pyramídy v Egypte, ale slovenská príroda, dedinky v horách, zvyky našich ľudí, to inde na svete nie je.

          Tu som sa narodil, tu žijem a tu je môj domov. Preto mám Slovensko rád. 
                                                                                                                                           Sebastián Slivka, 6. roč.



           Bianka Hadbavná, 5.A                                                           

          Hlboko v srdci nádej nosím,

          že prírodu chrániť musím.

          Ráno, keď sadne prvá rosa,

          chcem po tráve behať bosá.

          Kukučka kuká hlboko v lese,

          srnka si steblo trávy nesie.

          Štebot vtáčkov v diali šveholí,

          krásnou prírodou putujem do školy.

                          Kristína Korimová, 2.roč.                    

          Príroda je veľmi pekná,

          otvára nám všetky okná.

          Jarné slnko budí

          kvietky, včielky, ľudí.

                                                                           Leto príde po jari,                                                                     

          prázdniny nás čakali.

          Jeseň nás volá do školy,

          bociany už preč leteli.

              Zima je krutá, studená,
          oziabajú nás kolená.
                  Napriek tomu ju máme radi,

                                                                                                                           Sme jej malí kamaráti
          Simona Albertová,5.A
          Kvietočky voňajú,

          tráva zelená sa,

          potôčik si žblnkoce
          vlnka s vlnkou hrá sa.

          Rybičky si šepocú:

          Už k nám jar prišla.

          A kravička s teliatkom

          von si s malým vyšla.

          Lastovička priletela

          a svoj frak nám ukázala,

          že od hladu nezomrela,

          sýkorka nám ďakovala.

                                                                                                                             
                                                       

                                                                                

          Veronika Trnková, 7. roč.                                   Zuzana Očovanová, 7. roč.                                 

          Keby som bola jarný motýľ                                 Príroda sa prebúdza, vtáčiky spievajú,

          a mohla so svojimi krídlami                                 stromy vo vetre rozkvitnutými konármi mávajú.

          prikryť krajinu,                                                  Už deti hrajú sa v zelenej tráve,

          priletela by som na Slovensko,                            kde drobné kvietky kvitnú práve.

          veď nepoznám krajšiu krajinu.

                                                                                   Potôčik zurčí veselo,

          Letela by som až k oblakom,                             okolo neho pár bocianov letelo.

          letmo by som sa dotkla lúčov slnečných,             Ako sa len mení ten náš kraj,

          letela by som ponad lúky, rieky,                         áno, mení sa, veď prišla jar.

          ponad polia slnečníc.

          Je to však iba sen,                                  

          z ktorého sa vždy ráno zobudím.                             

          Budem ďalej snívať len

          a zakaždým sa so závisťou na motýle zahľadím.



                                                                                    Filip Bračok, 7.roč.

                                 

                                                                                   Cinobanská jarná tôňa,

                                                                                   je jak pestrých kvetov vôňa. 

                                                                                   Za dedinou vedú cesty,

                                                                                   pri nich čaro jarnej siesty.

                                                                                  Vôkol v lesov na svitaní,                                                                    

                                                                                  nájdeš kopu svojich prianí.

                                                                                 A na poliach pri oraní

                                                                                 cítiš lásku k Cinobani.


          Patrik Cakó, 7. roč.                                                                      

          Európa, žltých dvanásť hviezdičiek.
          A z nich jedna Slovensko, národ plný pesničiek                                      

          Mohyly, kostoly a staré domce
          je len minimum, hlásajú zvonce .                                                         

          Zvonce, zvonce, zahláste na celý kraj,

          Máme tu krásotu, hovoria nám raj.

          Kultúra a história zo všetkého dýcha,

          Slováčisko nepozná, čože je to pýcha.


                     
           Lenka Rovná, 7. roč.                                       

          Slovensko naše krásne,  nádherné                                                             

          Odkiaľ máš toľko krás?

          Je tu naozaj úžasne,

          Povedala som si raz.                                                                    

          Všetky naše hory

          mohutne tu stoja,

          nie nadarmo sa hovorí,

          že sa ich Turci boja.

          Do slovenských dejín

          Zapísali sa slávni

          muži aj ženy
          Z čias nedávnych i dávnych .                                                       

          Prečo tu rastie zločinnosť,

          keď tu kedysi všetci v šťastí žili?

          Stále sa však nájdu ľudia,

          ktorí by radi krivdu bili.

                                                                                                      Michal Ozgyin, 6. roč.

                 ;     Ďaleko od nás, ďaleko pri nás
           rozprestiera sa príroda

                a zurčí cez ňu čistá voda.
           Nedotknutá hlukom mesta,

                     rozkvitnutá v plnej kráse,            

           snažím sa o nej písať básne.

          Počuť píly, zvuky áut,

          ochránim ju veľmi rád.

          Pomôžte mi, prosím, všetci,

          nedovoľte stavať cesty,

          nedovoľte píliť stromy,

          nemôžme mať holé domy!

                                             

          Iveta Gajdošová, 8.roč.

          Jar je pre mňa ako ráno,

          keď sa všetko prebúdza.

          Vtedy padá zo mňa jarmo,

          smiech mi kvitne na ústach.

          Kvitne ako konvalinka,                                                                                  

          kvitne ako fiala,

          Zvončekami ticho cinká                                                                          

          a vôňou ma opája.

          Keď už prudšie slnko hreje

          a keď vonia seno z lúk,

          vtedy všetci žiaci vieme,

          že je koniec školských múk.

          Leto má rád predsa každý

          a najviac my, školáci.

          Jeseň.

          Akú pieseň by som napísala

          na oslavu tebe?

          Aké verše by ťa vystihli?

          Tie farby, čo ponúkaš ty,

          nevytvoria maliari.

          To čaro, čo ponúka zima,

          to nás všetkých ohúri,                                                                      

          vtedy každý pokoj vníma,

          do krbu si zakúri.

          Tešíme sa na Vianoce,

          na tie sviatky pokoja,

          Keď inovať sa zaligoce

          a rolničky zazvonia.