Akcie 2017/2018

Doprava a znečisťovanie ovzdušia

           

Neďaleko Lučenca žil chlapec menom Peter, ktorý v septembri išiel do siedmeho ročníka.

            Bol skôr samotár ako spoločenský typ, pretože sa všetkým zdal zvláštny. Nebolo to, pretože by mal červené vlasy alebo počúval metal, no skôr uprednostňoval život vo svojej izbe akoby mal chodiť von s kamarátmi. Jeho mama bola na neho vždy pyšná, lebo bol výnimočný, no otec z neho až takú radosť nemal.

            Jedného dňa prišiel s myšlienkou, že v roku 2019 má byť koniec sveta, no aj sám prišiel na to, že je to nezmysel. Teraz to však bolo iné.

            Začalo sa to takto. Školu mal 5 kilometrov ďaleko, takže ho do školy vozila mama. Jedno ráno ju prekvapil odpoveďou, že včera večer vytiahol z garáže starý bicykel a prilbu, a že dnes chce ísť do školy na ňom. A vlastne už vždy. Bola šokovaná, no dovolila mu to.

            Do školy prišiel pár minút po zvonení, takže namiesto pochvaly za dobrý ranný výkon dostal len výsmech. Bolo to na neho už priveľa a tak, keď na hodine občianskej náuky dostali úlohu napísať problémy na Zemi, hneď vedel čo napíše. Takže celý týždeň chodil na bicykli a vôbec mu nevadilo si privstať. Už sa tešil na občiansku náuku, aj keď mal obavy.

            Nakoniec všetkým vytrel zrak. Rozprával dvadsaťpäť minút o tom, ako dopravné prostriedky znečisťujú ovzdušie a aké fatálne následky to bude mať za pár rokov. Svoj prednes zakončil vetu „ ... a preto už týždeň jazdím do školy na bicykli.“ Žiaci len pozerali s otvorenými ústami, a keď učiteľka začala tlieskať ani jeden neváhal a Petra obdarovali bohatým potleskom. Peter si našiel veľa nových kamarátov.

            Petrovi rodičia dostávali samé pochvaly na Petra a aj jeho otec bol na neho konečne hrdý. V ten deň doma všetci zahlásili, že chcú na Vianoce nový bicykel. Začali žiť lepší život.

 

Simona Búdová, 9.ročník