História

Vyhlásili sme literárne súťaže 

Rok 2013 bol vyhlásený za Rok sv.Cyrila a Metoda, a preto sa predmetová komisia humanitných vied rozhodla, že v duchu odkazu šírenia vzdelanosti týchto solúnskych bratov vyhlási pre žiakov II. stupňa súťaže na rozvoj vlastnej literárnej tvorby a súťažný kvíz o Slovensku.

Súťažná téma v slovenskom jazyku znela „ Môj obľúbený hrdina“ ( opis). Žiaci si za svojho hrdinu vyberali rodičov, hercov, spevákov, zvieratká....

Písanie si súťažiaci mohli vyskúšať aj v cudzích jazykoch, v anglickom na tému „Short story 2013” a v nemeckom „Eine kurze geshichte 2013“. Všetky víťazné práce sme ocenili drobnými vecnými cenami, ktoré sme žiakom mohli zakúpiť vďaka finančnému príspevku p. Eleny Kákovej a PharmDr. Eve Talánovej.

Ukážky víťazných prác:

Mám veľa hrdinov. Televíznych aj skutočných. Niekedy je hrdinom mama, keď niečo urobí s hrncom alebo žehličkou tak rýchlo a dôkladne, že napríklad Superman by to neurobil. Inokedy je hrdinom otec, keď opraví niečo tak, že ani Spidermanova pavučina by to neurobila. Niekedy je hrdinom sestra, starká, kamaráti....či Helmut.

Helmut, vlastným menom Bohemund, je teraz mojím hrdinom. Neohrozené, silné a rýchle morča, so stále hladným bruškom a neodolateľným pohľadom podniká výpravy na vzdialené miesta, ako je napr. „ hustý tmavý les“ v našej tuji, „ Mont Everest“ na dvore alebo veľké schodisko ku starkej.

Helmut má lesklý kožuštek hnedej farby a na hlave hrdo nosí bielu hviezdičku. Nie je len hrdina, Bohemund je aj otec troch maličkých morčiat. Váži asi 1 kg. Je to náš veľký napapaný Helmut. Hlavu mu zdobia dve tmavé očká, aké majú plyšové hračky. Najradšej sa nosí na pleci a zvedavo pozerá na okolitý svet.

Síce Helmut zvládne preskočiť stenu do klietky, no i hrdinovia majú svoje chyby. A tak aj odvážny Helmut pri chytaní nie veľmi odvážne kvíka alebo pri hladkaní od strachu vypustí nejaké to hovienko. Ale aj tak  je mojím hrdinom.

                                                                                     Karolína Albertová, 7.roč., 1. miesto

 

Michael Jackson vyrastal ako chudobný malý chlapec a bavila ho hudba. Vždy si spieval, až kým sa so spevom nedostal ďalej....

Keď mal 18 rokov, bol veľmi slávny, skladal si vlastné piesne, a preto ho mali veľmi radi. On nepotreboval iných, aby mu vymýšľali skladby, on si ich vymýšľal sám. Už keď mal 25 rokov sa rozhodol, že si dá spraviť plastiku tváre. A prečo? Lebo jeho otec ho od malička urážal, že je škaredý. Tak sa zmenil z černocha na belocha, mal dlhé vlasy čiernej farby. Postupne si dal urobiť plastiku nosa, prstov na rukách, vraj ich mal krivé, ale veľmi to stým preháňal. Ale naspieval veľmi veľa albumov.

Raz po svojom koncerte išiel k svojmu doktorovi, ktorý mu pichol 2 injekcie. Doktor sa asi pomýlil a usmrtil ho. A teraz leží vo svojej posteli mŕtvy, sám vo veľkom dome, kde ho strážia. Jeho bratia a sestry však pokračujú v jeho stopách.

                                                                  Adrián Szabó, 8. roč., 2. miesto